Etnická neznášanlivosť
Branko a Júlia sú manželia. Pochádzajú z Bosny a Hercegoviny. V tejto malej krajine žili spoločne Srbi, Chorváti, Bosniaci. pravoslávni, katolíci i moslimovia. Žili ako susedia, kolegovia v práci, spolužiaci v škole, priatelia a niekedy i ako príbuzní. Tak to bolo i s Brankom a Júliou. Keď začali spolu chodiť, nikomu z ich okolia to nepripadalo zvláštne, aj keď je Branko Chorvát a Júlia Srbka. Krátko po tom, čo sa vzali, vypukla v Bosne vojna. Najskôr sa zdalo, že rýchlo pominie, no zakrátko zachvátila celú krajinu. Bývalí kolegovia, susedia i priatelia zrazu stáli proti sebe so zbraňami. Začali sa k sebe správať kruto len pre to, že boli inej národnosti. Keď prišli do dediny, kde Branko a Júlia žili, srbskí vojaci chceli Branka zastreliť pretože je Chorvát. Keď Júlia pochopila, že to vojaci myslia vážne, plakala, kľakla si pred vojakov a prosila: „Nechajte ho, ja som Srbka a on je môj muž!“ Vojaci ho napokon „len“ zbili a povedali mu, aby okamžite odišiel z dediny, lebo ho zastrelia. Zbalili si teda s Júliou najnutnejšie veci a odišli k príbuzným do chorvátskej časti krajiny. Tam ich však neprijali, pretože Júlia, jeho žena, bola Srbka. „Kam sa podejeme?“ Pýtali sa zúfalí.
Takýto osud postihol počas vojny mnohé zmiešané manželstvá. Vojnu rozpútali
nacionalisti. Tvrdili, že sa snažia chrániť svoj národ. A len preto, že boli zaslepení nenávisťou, sa dopustili ukrutných zločinov..
